| Čo je box |
|
V čom sa líši amatérsky box od profesionálného? Prvý rozdiel už spoznáte na prvý pohľad: amatéri sú v ringu viac „oblečený“ ako profesionáli. Amaterský boxeri totiž používajú ochranné prilby a majú na sebe tielka (obidvaja vo farbe svojho rohu). Profesionálny zápasníci sú vyzlečení do pol pása a bez prilby. Amatérsky box: Boxujú sa tri kolá po troch minutách (ženy 3 x 2 minuty), prestávky sú jedno minutové. Vybavenie – rukavice a prilba – musia spĺňať požadavky asociácie S.A.B.A. Amatérsky box je olympíjskym športom, triumf na Hrách je tak najväčším úspechom rohovníka – neprofesionála. Profesionálny box: Boxuje sa štyri až dvanásť kôl po troch minutách (ženy po dvoch minutách). Líši sa štýlom a taktikou, čo je dané predovšetkým väčšou dĺžkou duelu. Preto v jednotlivých kolách padá menej rán ako medzi amatérmi. Víťazí tu predovšetkým tvrdosť a chytrosť pred rýchlosťou. Pre všeobecnú verejnosť je známejší profesionálny box, ktorý je oveľa viac propagovaný v komerčných médiách. Nielen v USA sa teší obrovskej popularite. Pre mnohých laikov predstavuje názov “profesionálny box ” vyššiu kvalitu ako amatérsky box. Často je však opak pravdou. Práve preto je pre amatérsky box výstižnejší názov: olympijský štýl boxu. Drvivá väčšina dobrých profesionálnych boxerov bola najprv veľmi úspešná v amatérskom ringu. Mená ako Muhammad Ali, Lennox Lewis, Vitali Klichko, či Henry Maske sa najprv zapísali do histórie Olympijských hier ako ich víťazi. Snáď len výnimkou potvrdzujúcou pravidlo je Mike Tyson, ktorý toho v amatérskom ringu veľa neodboxoval, aj tak sa však najprv stal armádnym majstrom USA. Mnohí profesionálni boxeri sú väčšinou len slabý odvar amatérskeho boxu v ktorom sa nevedeli presadiť. Tí lepší, sú zväčša “ovenčení” už úspechmi z amatérskeho ringu a do “profi boxu” vstúpili hlavne kvôli finančnej stránke veci. “Profi box” je totiž oveľa viac biznis, ako šport. Ďalším dôkazom toho, že profesionálny box je len dobre zorganizovaný biznis je aj fakt, že existuje až 14 federácií, z toho každá má svojho majstra sveta! Tri najuznávanejšie sú IBF, WBA, WBC. To znamená, že na svete existuje v každej váhe až 14 profesionálnych majstrov sveta. Aj váhové kategórie sú rozdelené oveľa podrobnejšie ako v amatérskom boxe. Všetko je to len preto, aby bolo čo najviac majstrov sveta a čo najviac zápasov “o majstra sveta” , na ktorých sa dá najlepšie zbohatnúť. Amatérsky box je niečo úplne iné. Názov amatér je nevýstižný už len z toho dôvodu, že každý vrcholový boxer je vlastne profesionál a box je jeho zamestnanie. Inak sa nedá tento náročný šport robiť na najvyššej úrovni. Vrcholom amatérskeho boxu sú Olympíjske hry. Konkurencia je nesmierne silná a už len kvalifikovať sa, je úspech. Rozdiel medzi olympijským štýlom boxu a “profi boxom” je aj v pravidlách. U profesionálov sa boxuje zväčša 12 kôl, ale to záleží od dohody. Dĺžka jedného kola je 3 minúty. Borec nemá prilbu ani tielko. Najväčší, avšak neoficiálny rozdiel je v čistote boja. U profesionálov sú rozhodcovia oveľa viac tolerantní k nečistým úderom. Amatéri boxujú 3 x 3 minúty, majú prilbu aj tielko. Rozdiel v dĺžke trvania zápasu medzi “amatérmi” a “profíkmi” sa určite zdá mnohým príliš veľký. Keď zápas v profi ringu trvá 12 x 3 minúty, tak je to 36 minút boxu. U amatérov len 8 minút (bez rátania prestávok). V amatérskom ringu sa boxuje oveľa intenzívnejšie a akési šetrenie síl tam neexistuje, teda aspoň nie na vrcholnej úrovni. Počet čistých úderov v amatérskom ringu je za 9 minút takmer rovnaký, ako u profíkov za 36 minút. Hlavne keď sa pozrieme na ťažké váhy v “profi ringu”, ktoré sa 90 % zápasu na seba len lepia. To v amatérskom ringu neprichádza do úvahy. Boxer, ktorý sa neustále lepí na svojho súpera a drží ho, je v amatérskom ringu po troch verejných napomenutiach diskvalifikovaný. Samozrejme, že sa nájdu aj u profesionálov boxeri, ktorí boxujú vo vysokej intenzite povedzme 10 kôl. Takýto borci sú väčšinou v nižších váhach, ale takých zápasov býva veľmi málo. Najväčšou iróniou boxu je to, že v televízii sa často vysiela práve “profi box”, ktorý je nečistý a i vďaka rozhodcom aj nebezpečnejší pre zdravie. Často sa do televízie dostávajú zápasy, ktoré nemajú s boxom nič spoločné, ako keď boxuje boxer z 3.skupiny s boxerom z 2. skupiny. Lepia sa na seba, obaja nevládzu a ich technika je horšia ako u dorastencov. Ľudia, ktorí sa o tento šport bližšie nezaujímajú, si spravia svoj vlastný názor podľa toho, čo vidia. Potom sa nemožno čudovať, že u mnohých je tento šport zatracovaný. Ešte nedávno sa všetci tešili na zápas Lewis – Tyson. Robila sa tomu obrovská reklama. Mnoho ľudí považovalo práve týchto borcov za najlepších pästiarov na svete. Iste to boli dobrí boxeri, ale obaja mali už viac ako 35 rokov a ten kto sa v boxe vyzná vie, že v tomto veku už borec nemôže byt taký dobrý ako keď mal povedzme 28. Aj napriek tomu to bol hlavne zo strany Lennoxa Lewisa kvalitný výkon. Tyson ťažil vždy v minulosti z úžasnej dynamiky a rýchlych prechodov do útoku, čo bolo v superťažkej váhe nevídané. Vo veku nad 35 rokov to je už logicky problém. Záverom len konštatovanie, že nie je box ako box. Amatérsky box má bližšie k športu, profesionálny box bližšie k biznisu. Tvrdá drina v tréningovom procese však patrí k obom… Box, jeden z najstarších olympijských športov, patrí medzi úpolové športy. Existuje profesionálny box a olympijský štýl boxu (amatérsky box). |
